Lekári Danku a jej manžela presviedčali, aby dali syna s Downovým syndrómom do ústavu. Neurobili tak, snažili sa ho vychovávať ako bežné dieťa. Podporovali ho v tom, v čom je dobrý. Dnes vytvára nádherné aranžmány a najmä úsmevy na tvárach. Paťko je dnes zamestnaný v kvetinárstve Raphis v Bratislave. Pracuje v ňom spolu so svojou mamou Dankou, ktorá mu zároveň robí pracovnú asistentku.
Aj vy sa obávate situácie, keď vaše dieťa definitívne ukončí školskú dochádzku a nastane čas, keď bude treba riešiť jeho ďalšiu budúcnosť? Obávate sa toho, že zostane nečinne sedieť doma, lebo to, že by sa zamestnalo, vám pripadá nereálne?
Chápeme vaše obavy. Kým deti chodia do školy, sú akési „upratané“. Majú zmysluplne vyplnenú podstatnú časť dňa, neustále nové podnety, sociálne zázemie a kontakty, spolužiakov a kamarátov. Kým sú v škole, má aj rodič možnosť vlastnej sebarealizácie aspoň na čiastočný úväzok.
