„Život je hra“. Pre malých drobcov je v prvých rokoch života skutočne hrou. Aj keď im my dospelí závidíme, hranie nie je len samoúčelným vypĺňaním ich voľného času, ale jej prostredníctvom sa zároveň mnohým veciam učia. Hra je pre deti najdôležitejšia činnosť, prostredníctvom nej spoznávajú svet, ľudí okolo seba, učia sa, čo je dobré, čo zlé, je to jedna z najdôležitejších potrieb dieťaťa, okrem potreby lásky, bezpečia a istoty.
Aktivity, ktoré môžete praktizovať s deťmi vo veku 2 až 3 rokov
S dieťaťom skúsime vkladať tvary na správne miesta. Začneme kruhom, ktorý vkladáme do kruhového otvoru, postupne pridáme štvorec, trojuholník,.... Môžeme vkladať tvary v rovine, teda prikladať napr. štvorec na príslušné miesto, alebo v priestore, kedy do vrchnáka zo škatule vyrežeme tvár štvorca a kruhu, a vhadzujeme kocky a loptičky.
Snažíme sa, aby dieťa začalo rozoznávať farby. Nemusí ich vedieť pomenovať, stačí keď ich na začiatku rozozná. Začíname dvoma farbami, najlepšie žltá a červená, dieťa môže ukladať napríklad kocky podľa farieb do misiek. Potom pridávame ďalšie farby. Postupne, keď dieťa farby rozpoznáva, snažíme sa, aby dieťa vedelo farbu aj pomenovať, prípadne, na našu otázku, ktorá je žltá, alebo červená, aby dieťa správne na danú farbu ukázalo.
Na sluchovú analýzu sú veľmi dobré obaly z kinder vajec, do ktorých dáme vo dvojiciach rôzne predmety, ako napríklad mince, ryžu, hrášok... S jedným vajíčkom zatrasieme a snažíme sa s dieťaťom nájsť druhé vajce, ktoré vydáva rovnaký zvuk. Tiež môžeme vydávať zvieracie zvuky, alebo zvuky z prostredia, ktoré dieťa pozná, a dieťa hovorí o aké zviera ide, prípadne máme urobené kartičky, a z nich dieťa vyberie správne zviera, predmet.
Ako sa hovorí, puzzle nie sú nikdy na škodu. Začíname s obrázkom, ktorý rozdelíme na dve časti a to vodorovne alebo zvisle. Postupne rozdelíme na tri časti, alebo sťažíme tým, že časti poprehadzujeme, pomiešame obrázky, obrátime. Vhodné sú i puzzle, ktoré dieťa ukladá na predlohu, t. j. v podstate priraďuje jednotlivé časti k celku. Alebo potom puzzle s kolíkmi, tie sú už náročnejšie, podľa počtu kusov.
Pomaly môžeme začať dieťa učiť kresliť vodorovné a zvislé čiary. Deti majú radi veľké plochy a preferujú vertikálnu polohu pred horizontálnou. Môžeme napríklad nalepiť na stenu, alebo barový pult baliaci papier. Osobne som pri vodorovnej čiare hovorila Jakubkovi - ide, ide vláčik, viedla som mu rúčku, potom dieťa skúša samo. Pri zvislej – padá, padá dáždik...
Podobne naučíme dieťa kresliť kruh. Vezmeme ruku dieťaťa a vediem ju, aby robila kruhové pohyby. Môžeme nechať dieťa robiť kruhové pohyby v múke, v krupici, alebo v piesku.
Učíme dieťa pojmy malý – veľký. Najlepšie sú konkrétne príklady, a je vhodné začať rovnakým druhom predmetu, napríklad malé auto – veľké auto. Alebo si pomôžeme obrázkami, kde na jednej strane je napríklad kocka veľká a vedľa kocka malá. K pojmom malý - veľký je dobrou pomôckou aj pyramída, alebo zasúvacie kocky, kde sa dieťa učí nielen veľký a malý, ale i väčší, menší.
Snažíme sa u detí rozvíjať reč pomenovaním obrázkov, jednoduchých, na každej kartičke by mal byť jeden obrázok, predmet, vec, činnosť. Môžeme vystrihnúť napríklad z novín, z časopisov, alebo vytvoriť na PC, a dieťa môže prikladať obrázky ku skutočným predmetom. Obrázok televízora ku televízoru a podobne.
V socializačnej oblasti je vhodné dieťa od útleho veku učiť, aby poslúchalo, je to náročné, nepôjde to hneď, ale pomaly ďalej zájdeš. Každé dobré správanie dieťaťa odmeníme, pochválime. Pri zmene činnosti dieťa vopred upozorníme, aby vedelo čo ho čaká, pretože keď ho vytrhneme z víru hry, nemôžeme chcieť od neho, že bude poslušné, a hneď pôjde kam chceme. Dieťa sa snažíme viesť jemným spôsobom, ale jasne a zreteľne. Nekladieme otázky, na ktoré môže dieťa povedať nie, napríklad: „Chceš ísť už do postieľky?“
Vyvarujme sa toho, aby sme dieťa niečo žiadali a nemali v danú chvíľu čas mu pri tom pomôcť. Pochválime a povzbudíme, aj keď potrebuje pomoc, čo v našom prípade je, dá sa povedať, stále.
Dieťa vedieme k tomu, aby napríklad zavolalo tretiu osobu, alebo odnieslo či prinieslo nejaký predmet z druhej izby. Zo začiatku ideme po ocka na večeru spolu, potom pošleme dieťa samé. Dávame jednoduché úlohy a pokyny, postupne pridávame ťažšie a zložitejšie.
Od útleho detstva je vhodné zapájať dieťa do takmer každej činnosti, ktorú vykonávame, aby nám pomáhalo, či už vyvesiť bielizeň (podáva vám podľa farieb, alebo hovorí koho to je...), kosiť s ockom trávu, držať lopatku pri zametaní, utierať prach.
Deťom čítame krátke rozprávky, najlepšie s obrázkami, ktoré deťom vysvetľujeme, aby mali názornú ukážku. Pre naše deti je abstraktné myslenie náročné, preto je dôležité mať vždy konkrétny príklad. Snažíme sa čítať každý deň, v rovnakom čase.
Autor: Michaela Šeligová
Návrh aktivít pre 3 a 4-ročné deti uverejníme v ďalšom blogu.