Blíži sa koniec školského roka, ktorý u mňa vyvoláva pocit bilancovať dvojročné pôsobenie našej dcéry Lenky s DS v Základnej škole v Močenku.
Lenka má 9 rokov a je žiačkou druhého ročníka. Nedá mi nespomenúť, že v našej Základnej škole sú dve špeciálne triedy, v ktorých sa vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami. Túto skutočnosť uvádzam hlavne preto, že ani napriek daným triedam nás pani riaditeľka Mgr. Gabriela Lovásová neodhovárala a nebránila v možnosti integrovať Lenku do bežnej prvej triedy. Práve naopak, spolu s pani triednou učiteľkou Mgr. Renátou Urbánikovou a vedením obce nám zrealizovala ideálne podmienky. Vytvorila triedu s počtom 15 detí /v ZŠ sú 3 triedy druhákov/, miesto osobnej asistentky a vybrala veľmi skúsenú p. učiteľku Renátku.
Dovolím si tvrdiť, že môžeme v našom prípade hovoriť o vytvorení inkluzívnych podmienok zo strany školy. Asi si hovoríte, že v našom prípade je to príliš ideálne a jednoduché, ale všetci dobre vieme, že za veľkými vecami, akou integrácia určite je, býva ukrytá každodenná práca.
Nakoľko som sama spomínanou asistentkou, každý deň mám možnosť vidieť skvelú prácu pani učiteľky Renátky. Je to osoba, p. učiteľka, ktorá svoju prácu nielenže skvele odvádza po profesionálnej stránke, ale i po ľudskej. Nerobí medzi deťmi žiadne rozdiely, vedie ich k uznávaniu hodnôt a váženiu si seba samého a iných.
Pre mňa samotnú je prínosom pracovať po jej boku, nakoľko všetko čo preberáme mi vysvetlí, prekonzultuje. Vďaka tomu môžem svojej dcére veľmi kvalitne vysvetliť učivo, ktoré je v triede na hodine preberané. Pani učiteľka je „tmelom“ pre náš celý tím.
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie tak ako aj my. Sme šťastní, keď vidíme ako sa Lenka teší do školy, ako má veľmi rada svoju pani učiteľku, každodenne pracuje a je rada, že sa zlepšuje. Má veľkú snahu vyrovnať sa svojim spolužiakom, ktorí sú pre ňu veľkou oporou. Podporujú ju pri učení, pomáhajú jej, hrajú sa spolu a stretajú sa aj mimo vyučovania. Navzájom sa pozitívne ovplyvňujú.
Chcem podotknúť, že robiť asistentku vlastnej dcére nie je ľahké poslanie alebo pre niektorých asi povolanie. Možno si poviete, kde je psychohygiena pre rodiča? Máte pravdu, som niekedy unavená, ale stojí mi to za to. Vďaka tomu som mnohokrát svedkom situácií, pri ktorých sa mi od dojatia tisnú slzy do očí. Mám možnosť vidieť ako deti Lenke tlieskajú a prejavujú uznanie. Všetky tieto zážitky by som neprežila, keby som nebola jej asistentka.
Čo na to ďalší súrodenci?
Lenka má brata Stanka, ktorý pôjde v septembri do školy. Nedávno mi položil otázku, či aj s ním budem chodiť do školy. Odpovedala som mu, trochu huncútsky, že áno. Zrazu sa zháčil a spýtal sa, a to budeš stále pri mne a ja mu na to, že áno. Na to skonštatoval, že Lenka má dobre ťažký život. Stanko na sestru nežiarli, berie to ako moju prácu, dokonca považuje Lenkiných spolužiakov za moje a p. učiteľkine deti a svojich kamarátov.
Integrácia má v našom prípade okrem vzdelávacieho rozmeru aj rozmer sociálny. Pani učiteľka Renátka vždy začlenila Lenku do všetkých vystúpení, akadémií, ktoré organizovala škola. Nikdy ju nevylúčila, práve na opak, vymyslela jej postavu na mieru ušitú, alebo choreografiu prispôsobila jej možnostiam. Celá trieda tvorila na každom vystúpení celok a estetický zážitok.
Lenka navštevuje v škole hodiny náboženstva, ktoré vedú milé pani učiteľky Mgr. Helena Šuvadová a Mgr. Zuzana Sýkorová. Spolu so deťmi chodí na krúžky, kde ju pani učiteľky s radosťou uvítali. Preto naše poďakovanie patrí aj p. Mgr. Helene Šuvadovej, p. Mgr. Zuzane Sýkorovej, p .Mgr. Júlii Dičérovej, Mgr. Jane Nožičkovej, p. Mgr. Miroslave Sklenárovej.
Veľké sny sa nedajú plniť bez ľudí, ktorí majú otvorené srdcia a nebránia sa novým výzvam. Takýmito sú pre nás p. riaditeľka Mgr. Gabriela Lovásová a p. Mgr. Renáta Urbániková.
Ďakujeme za to, že títo ľudia sú súčasťou nášho každodenného života! Pred koncom školského roka Vám prajem hlavne to, aby ste stretli skvelých ľudí, pedagógov. Rodičom silu a trpezlivosť, ktorá dovedie naše deti k tomu, aby mohli rásť, lebo si to zaslúžia. Deťom skvelých, trpezlivých rodičov a pedagógov.
Lenka Szabová
Naša Lenka
Naša Lenka je milé copaté dievčatko z II. A triedy ZŠ Močenok. Do školy sa teší tak, ako všetky iné deti. Poviete si – nič zvláštne. A predsa! Za tým – nič zvláštne – je kopec driny, námahy, možno aj slzičiek, pretože Lenka má DS. Nebolo ľahké rozhodovanie, či ju zaradíme do bežnej triedy pri jej nástupe do školy alebo ju umiestnime v špeciálnej triede, ktorá v našej škole výborne funguje už ôsmi rok. Len vďaka spolupráci s jej rodičmi, s odborníkmi v oblasti detskej psychológie a špeciálnej pedagogiky a po dohode so skúsenou učiteľkou sme sa rozhodli pre tento experiment – prijať dieťa s DS - variant A - do bežnej triedy základnej školy.
Pretože Lenka je veľmi naviazaná na matku a táto študuje špeciálnu pedagogiku, bolo nám jasné, že práve matka bude tou najvhodnejšou osobnou asistentkou pre našu Lenku. Zo začiatku bolo potrebné, aby si malá Lenka zvykla na školu, a preto mala upravené vyučovanie – najprv dve hodiny denne, potom sa postupne počet hodín zvýšil až na súčasné 4 hodiny denne.
Na naše prekvapenie Lenka zvládla za pomoci asistentky učivo I. ročníka vzhľadom na svoj handicap veľmi dobre. Potvrdili to aj výsledky odborných vyšetrení a testov, ktoré matka absolvovala vždy po ukončení štvrťroka, teda obdobia, za ktoré sa hodnotia výchovno-vyučovacie výsledky všetkých detí v škole. Za týmto úspechom sú dlhé hodiny nacvičovania, počítania, písania a čítania, ktoré Lenka s maminou absolvovali, aby sa pocit úspechu, tak potrebný pre každého človeka mohol dostaviť.
Lenka už končí II. ročník a opäť veľmi dobre. Presvedčila som sa o tom na viacerých hospitáciách v tejto triede, keď som ju sledovala v kolektíve triedy. Lenka je aktívna, zapája sa do riešenia problémových úloh. Výborne si zvykla na triedny kolektív a rešpektuje pani učiteľku. Zúčastňuje sa sprievodných mimovyučovacích akcií a mimoškolských podujatí svojej triedy v sprievode svojej mamy. Má trochu kostrbaté /ale čitateľné/ písmo, potrebuje pomoc asistentky pri úlohách vyžadujúcich logické myslenie a aj reč potrebujeme vyčistiť. Ale Lenka je veľmi snaživá a pomalými krôčikmi odstraňuje s pomocou mamy-asistentky a pani učiteľky aj tieto prekážky. Dnes vieme, že naše rozhodnutie umiestniť Lenku do tejto triedy bolo správne. Je z nej veselá školáčka, ktorá robí radosť nielen rodičom, ale aj nám všetkým.
Mgr. Gabriela Lovásová, riaditeľka školy
Nová skúsenosť
Každý z nás má radosť, keď sa mu vydarí práca, s ktorou nemal skúsenosti. Zrazu príde čas, keď počiatočné obavy sa zdajú už zabudnuté a prevláda len radosť z vykonanej práce, ktorá priniesla zúčastneným úžitok. Takéto pocity radosti prežívam teraz, keď sa môžem podeliť o skúsenosti, ktoré som nadobudla dvojročnou prácou s Lenkou.
Lenka Szabová je žiačkou druhého ročníka základnej školy v Močenku. Je neoddeliteľnou súčasťou kolektívu II. A triedy. Na prvý pohľad nič výnimočné. No druhý pohľad odhalí, že pri jej boku je neustále osoba, podľa jej slov: "mamička –asistentka", ktorá pomáha Lenke pri práci. Lenka je totiž dieťa, ktoré má Downov syndróm. Je integrovanou žiačkou a na žiadosť rodičov sa vzdeláva podľa učebných osnov základnej školy, s úľavami pri práci. Úlohy plní s využívaním kompenzačných pomôcok (širšie riadky, kartičky čísel a znakov, číselný rad...), individuálnym prístupom za dlhší čas. Jej tempo práce nenarúša prácu na vyučovaní, ale ju priam obohacuje, pretože žiaci ochotne Lenke pomôžu alebo poradia. Niekedy však Lenka odpovie na otázku skôr ako deti a verejne prezentuje svoje výsledky či už ústne alebo písomne na tabuli.
Deti sú pre ňu príkladom pre prácu a správanie sa. Neustále ich napodobňuje a chce sa im vyrovnať, čo ju ženie stále vpred pri jej rozvoji. Ona zas obohacuje nás svojou spontánnosťou a prejavmi lásky a náklonnosti. Takéto súžitie s obojstranným vplyvom pozitívne ovplyvňuje obidve strany. Na jednej stane je obdiv k človeku, ktorý je trochu iný, no napriek tomu robí pokroky a na druhej strane pocit spolupatričnosti.
Takéto spolužitie si však vyžaduje prísne pravidlá v škole, ale aj doma. Veľkou oporou je pre Lenku jej rodina, ktorá nezľahčuje nič sebe, ba ani Lenke. Moja práca s Lenkou bola pre mňa veľkou výzvou, pretože s takýmto dieťaťom som ešte nepracovala a musela som si vytvárať rôzne metodické postupy a pomôcky sama, no veľmi mi pri tejto práci pomohla mamička – asistentka, ktorá dostávala odo mňa rady a sama pracovala s Lenkou v škole aj doma. Ona je tá, ktorá si zaslúži môj obdiv, pretože moje rady prijala, dokonca ich vylepšovala, vyrábala pomôcky a vzájomnou spoluprácou sme prispeli k budovaniu základov jedného života. Po tejto novej skúsenosti mám príjemný pocit z dobre vykonanej práce.
Renáta Urbániková, triedna učiteľka
Zdroj: Slnečnica č. 2/2011