Vzdelávanie

V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Štáty sa v ňom zaväzujú (podľa bodu 2b), aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a stredoškolskému vzdelaniu v spoločenstve, v ktorom žijú. Štáty realizujú toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí, zaväzujú sa zaistiť začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach.

Pri rozhodovaní, do akej školy/škôlky svoje dieťa zaradíte vám môže byť nápomocný prehľad škôl na Slovensku.

Inklúzia

Náš svet je rozmanitý - diverzita je mu vlastná – každý sme iný – ako vyzeráme, aké máme vzdelanie, aké máme povahové črty, aký máme intelekt, líšime sa zmyslom pre humor, vekom, pohlavím, etnickou príslušnosťou, fyzickými schopnosťami, zdravotnou kondíciou, politickou orientáciou či systémom náboženských a etických hodnôt. Žiaden z týchto atribútov nemôže byť dôvodom pre marginalizáciu a exkomunikáciu. To je základný princíp inklúzie.

Inklúzia znamená začlenenie a akceptovanie každého na báze rešpektovania rovnej hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí. 

V tomto zmysle sa inklúzia týka všetkých oblastí nášho života. Veľmi citlivo ju však vnímame v oblasti vzdelávania, kde sú žiaci so zdravotným znevýhodnením znevýhodnení v zmysle porušenia princípu rovného prístupu k vzdelávaniu.

inklúzia

Inklúzia je založená na predpoklade, že všetci ľudia so zdravotným znevýhodnením majú právo byť bezpodmienečne začlenení do prirodzeného prostredia a aktivít so svojimi bežnými rovesníkmi. Podľa zástancov inklúzie by sa žiaci so zdravotným znevýhodnením mali vzdelávať v bežných školách so svojimi bežnými rovesníkmi optimálne vo svojich spádových školách, čo im umožňuje byť súčasťou miestnych komunít. To vyžaduje rozšírenie erudície pedagógov, spoluprácu so špeciálnymi pedagógmi a ostatnými pomáhajúcimi profesiami. V zmysle inklúzie potom do popredia vystúpi individualita každého žiaka v triede a na každého žiaka učiteľ nazerá ako na žiaka s jeho špeciálnymi potrebami. Učiteľ sa pritom snaží o sprostredkovanie vedomostí čo najvyhovujúcejším spôsobom.

Takáto vízia inklúzie má svoju oporu aj v legislatíve. Ide konkrétne o Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý podpísal prezident Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2007.

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 117 z 10. februára 2010 súhlasila s návrhom na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím s uplatnením výhrady k čl. 27 ods. 1 písm. a) v súlade s jeho čl. 46 a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky podpísať ratifikačné listiny k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím po vyslovení súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uplatnením vyššie uvedenej výhrady.

Dňa 9. marca 2010 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky súhlas s návrhom vlády Slovenskej republiky na ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dňa 28. apríla 2010 podpísal prezident Slovenskej republiky ratifikačné listiny oboch zmluvných dokumentov.

Dňa 25. mája 2010 uložila stála misia Slovenskej republiky v New Yorku pri OSN u generálneho tajomníka OSN originály ratifikačných listín Slovenskej republiky k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Pre Slovenskú republiku nadobudol Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím platnosť 25. júna 2010 v súlade s čl. 45 ods. 2.

Dohovor zatiaľ nenašiel aplikáciu v legislatíve Slovenskej republiky a hoci je ako súčasť medzinárodného práva nadradený našej domácej legislatíve, v praxi sa dosiaľ dôsledne neuplatňuje.

Značky: 

Potrebujeme hrdinov, trpezlivosť a silné nervy (pohľad právnika na inklúziu)

Veľmi často sa v poslednom období skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, ale už málokto spája tieto moderné slová so základnými ľudskými právami. Preto mi dovoľte na týchto riadkoch priblížiť, prečo v prípade inkluzívneho vzdelávania ide o ľudské práva detí s Downovým syndrómom, a čo to vlastne znamená pre rodičov, základné a stredné školy a koniec koncov aj pre náš štát.

Čo to je inkluzívne vzdelávanie?

Predtým než sa pustíme do nudného právneho rozboru zastavme sa na chvíľu nad pojmami inklúzia a integrácia. Často sa tieto pojmy zamieňajú. Ak sa pozrieme na definície, zistíme, že integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V rámci integrácie je teda primárne na dieťati, aby sa prispôsobilo, to bremeno leží na ňom, resp. na jeho rodine.

Naproti tomu inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa, resp. rodičov sa tak neočakáva, že budú prinášať riešenia a budú sa prispôsobovať, čo je veľmi ťažké a niekedy aj nemožné, ale naopak, očakáva sa od školy, že riešenie nájde a zrealizuje do praxe. To bremeno tak v prípade inklúzie leží na škole, resp. na štátnych orgánoch. Práve toto sú tí aktéri, ktorí by mali v systéme inkluzívneho vzdelávania zaistiť, aby sa odstránili bariéry brániace deťom s Downovým syndrómov navštevovať bežné základné školy tak, aby mohli maximalizovať svoje akademické, ale aj sociálne úspechy.

Keď hovoríme o inklúzii, nejde len o deti so zdravotným postihnutím. Napríklad orgán OSN, konkrétne Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý interpretuje Dohovor OSN o právach dieťaťa, uviedol, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Zároveň platí, že ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti. Podľa štandardov OSN by náš vzdelávací systém nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom vyriešiť. Namiesto toho by mal pozitívne reagovať na rozmanitosť žiakov a k individuálnym rozdielom pristupovať ako k príležitostiam pre obohatenie všetkých.

Tento prístup je úplne odlišný od toho, aký zažíva veľa rodičov v slovenskej realite. Je dôležité zdôrazniť, že princíp inkluzívneho vzdelávania sa úplne vylučuje so segregovaným (oddeleným) vzdelávaním v špeciálnych školách. Špeciálne školy by teda mali byť skôr výnimkou, nie bežným vzdelávacím prostredím pre deti s  Downovým syndrómom.

Z pedagogického hľadiska sa pri inkluzívnom vzdelávaní zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie. Rôznorodí žiaci totiž môžu vytvoriť také školy, ktoré budú oveľa citlivejšie k ich konkrétnym potrebám. Zároveň sa predpokladá, že rozmanitosť môže vychovať tolerantnejšiu generáciu. Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím, deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy či priateľstvá na celý život. Ako príklad sa bežne uvádza školský systém Veľkej Británie alebo Holandska, kde sa bežne učia spolu deti s úplne odlišnou kultúrou.

Základné právo na vzdelanie

Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie. Právo na vzdelanie garantuje naša Ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším a aj najprogresívnejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, o ktorom bude reč nižšie. Právo na vzdelanie sa považuje za kľúčové základné právo každého človeka, pretože vzdelávanie je považované za nevyhnutný prostriedok pre realizáciu iných ľudských práv. Napríklad iba vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia vymaniť z chudoby, pretože súvisí so zamestnaním, a teda aj s právom na prácu. Vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia podieľať na správe vecí verejných, napríklad prečítať si noviny, zaujať politický postoj a ten obhajovať. Niekedy sa vo vzťahu k právu na vzdelanie používa metafora, že ak by sme si predstavili ľudské práva na stúpajúcej plošine, tak vzdelanie je silný motor, ktorý túto plošinu poháňa nahor.

Právo na vzdelanie ľudí so zdravotným postihnutím v medzinárodných dokumentoch

Skôr než sa zameriame na právo na vzdelanie v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, predstavme si stručne dva dôležité dokumenty OSN, ktoré formovali diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí. V roku 1993 prijala OSN tzv. Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a v pravidle čl. 6 sa zaoberala aj otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Podľa tohto ustanovenia by štáty mali uznať rovné vzdelávacie príležitosti v primárnom, sekundárnom a terciárnom vzdelávaní pre deti, mládež a dospelé osoby so zdravotným postihnutím v integrovanom usporiadaní.

Vidíme, že tento dokument používa ešte pojem integrácia. To vôbec nevadí, dôležité je, že už v tej dobe tieto pravidlá predpokladali reformu, pretože cieľom bolo, aby žiaci boli pripravovaní na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde. A to si musíme uvedomiť, že sme v roku 1993!

Na tieto Štandardné pravidlá nadviazalo v roku 1994 tzv. Prehlásenie zo Salamanky, ktoré už jednoznačne hovorí nie o integrácii, ale o inklúzii. V bode 1. tohto Prehlásenia je zdôraznená naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Ďalej v bode 3. sa zdôrazňuje, aby deti so zdravotným postihnutím boli vzdelávané v bežných školách. Školy sú vyzývané, aby našli spôsob ako úspešne vzdelávať všetky deti, ktoré sú vážne znevýhodnené, alebo majú vážne zdravotné postihnutie.

Tieto dva dôležité dokumenty vydláždili cestu k právu na vzdelanie v inkluzívnom prostredí, ktoré garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a právo na vzdelanie

V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Podľa článku 24 ods. 1 Dohovoru štáty, „[s] cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí (…) zaistia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Slovenský text Dohovoru kostrbato prekladá pojem inkluzívny ako začleňujúci. Jazykoví puristi mi snáď odpustia, ale ja budem naďalej používať pojem inkluzívny, nakoľko ide o právny pojem, ktorý má presný právny obsah. Čo sa týka článku 24 ods. 1, toto ustanovenie znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny. Štát nemá možnosť sa tomuto záväzku vyhnúť a k reforme vzdelávania detí so zdravotným postihnutím musí pristúpiť.

Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto je odrazom povinnosti nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané. Ďalej podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy. Inými slovami, toto ustanovenie hovorí o tom, že deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v hlavnom vzdelávacom prúde. To je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napr. prostredníctvom asistentov, úpravou fyzického prostredia v triede a škole, úpravou osnov, apod.

Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy. Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) je právny pojem, ktorý čl. 2 Dohovoru OSN definuje tak, že sa jedná o „nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými“.

Nezaistenie primeraných úprav môže založiť diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Podľa čl. 2 Dohovoru OSN diskriminácia na základe zdravotného postihnutia “je každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného  postihnutia,  ktorých  cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej  oblasti na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav“.

Keď hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní, hovoríme o potrebe prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. V žiadnom prípade nejde o slepé rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Zároveň musíme mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. c) Dohovoru, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika zabezpečí, aby sa nevidiacim, nepočujúcim a hlucho-slepým osobám, najmä deťom, poskytovalo vzdelávanie v takých jazykoch, spôsoboch a prostriedkoch komunikácie, ktoré sú najvhodnejšie pre danú osobu, a v prostredí, ktoré maximalizuje vzdelanostný a sociálny rozvoj.

Toto ustanovenie predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola. Preto nie je pravda, ak Vás bude niekto strašiť tým, že novodobí hlásatelia inklúzie volajú po úplnom rušení špeciálnych škôl,  hromadnom prepúšťaní špeciálnych pedagógov a neviem po akých ďalších represáliách. Kdeže, to v žiadnom prípade. Medzinárodné spoločenstvo volá iba potom, aby špeciálne školstvo nebolo normou, ale výnimkou, a aby rodičia detí s  Downovým syndrómom mohli svoje deti bez obáv a problémov zapísať do bežných škôl s vedomím, že škola urobí všetko preto, aby ich deti mohli maximalizovať svoje akademické a sociálne úspechy.

Že je to ťažké? Samozrejme, vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Preto Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby  zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Je na bedrách štátu, aby vyškolil našich učiteľov a vytvoril miesta pre asistentov.

Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, tak sa im vôbec nečudujem. Bohužiaľ môže byť celkom bežné, že učiteľ v živote ani nevidel človeka s Downovým syndrómom, nie ešte to, že by ho mal vedieť vzdelávať. To ale nie je chyba učiteľov a riaditeľov škôl, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Práve tieto subjekty totižto nesú podľa čl. 24 ods. 4 zodpovednosť za to, aby učitelia vedeli, ako majú k deťom so špecifickými potrebami pristupovať.

Inkluzívne vzdelávanie v slovenskom školskom zákone

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a účelom Dohovoru, ktorým je v prípade práva na vzdelanie koniec hromadnej segregácie detí so zdravotným postihnutím v špeciálnom (oddelenom) vzdelávacom systéme, ako aj segregácie v rámci bežného vzdelávacieho systému.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona, podľa ktorého: Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách – taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Ak budeme interpretovať ustanovenia školskej legislatívy, tak prístup musí byť práve opačný. Podľa pravidiel výkladu základných ľudských práv musíme školskú legislatívu vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy (resp. ich zriaďovateľov), zaistiť primerané úpravy pre deti so zdravotným postihnutím.

Záver

Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo dieťaťa s Downovým syndrómom. Nie vždy si to ale uvedomujeme. Ako smutný a odstrašujúci príklad môžem uviesť stanovisko jedného školského orgánu, ktorý oficiálne tvrdil, že v špeciálnej škole sa plne rešpektuje právo dieťaťa s Downovým syndrómom na vzdelanie podľa čl. 24 Dohovoru OSN, a preto vlastne ani nie je nutné, aby bežná základná škola zabezpečila vzdelávanie dieťatka s Downovým syndrómom. Správny orgán vôbec nepochopil koncept inkluzívneho vzdelávania, pretože inklúzia v segregovanej špeciálnej škole je oxymoron, ako keby sme tvrdili, že niekto je zdravý nemocný, alebo niekoho označili za chudobného boháča.

Takýto prístup a výklad je potrebné striktne odmietnuť a postaviť sa mu na odpor. S narastajúcim odporom rodičov a expertov voči segregácii budú silnieť obavy tých, ktorí sa boja zmien, ale tiež bude silnieť tlak na toľko potrebný rovný prístup a reformy. Držme palce statočným rodičom a verme, že zmeny môžeme presadiť. Potrebujeme hrdinov, trpezlivosť a silné nervy.

Maroš Matiasko, právnik

Slnečnica č. 1/2014

Výhody a možné problémy inkluzívneho vzdelávania

Inklúzia je taký systém vzdelávania, ktorý umožňuje všetkým deťom navštevovať bežné základné školy. Učitelia v inkluzívnych školách pristupujú ku každému žiakovi individuálne ako k mimoriadnej osobnosti. Na individuálnom prístupe k deťom je postavené nielen vzdelávanie, ale aj celá organizácia školy. Každé dieťa má svoj individuálny plán, ktorý sa prispôsobouje jeho schopnostiam, talentom i handicapom. Veľmi dôležitú úlohu v systéme inkluzívneho vzdelávania majú tiež rodičia, ktorí sa do života školy zapájajú viac než je u nás zatiaľ bežné.

Vzdelávanie v inkluzívnych školách sa sústreďuje najmä na to, aby každé dieťa plne využilo svoj potenciál a zároveň sa naučilo komunikovať a spolupracovať s ostatnými. Odlišnosť dieťaťa je tu vnímaná ako príležitosť k rozvíjaniu rešpektu k sebe i ostatným, rozvíjaniu schopnosti empatie, tolerancie, ohľaduplnosti a zodpovednosti.

Inklúzia nie je žiadna novinka. Vo Fínsku či vo Veľkej Británii je to bežný vzdelávací systém, ktorého funkčnosť je overená dlhoročnou praxou.

Prečo inkluzívne vzdelávanie?
Všetky deti majú právo na kvalitné vzdelanie. Či už sa jedná o deti zdravé s dobrým sociálnym zázemím, alebo o deti znevýhodnené, štát musí všetkým poskytnúť rovnocenné vzdelanie, ktoré každému žiakovi umožní maximálne rozvinúť svoje schopnosti a pomôže mu nájsť čo najlepšie uplatnenie v spoločnosti. Toto právo je zakotvené napríklad v Listine základných práv a slobôd, v Dohovore o právach dieťaťa, v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, v Školskom zákone a Antidiskriminačnom zákone.

Mnoho výskumov ukazuje, že je potrebné opustiť klasické metódy vo vzdelávaní a venovať sa novým trendom. Rozmanité zloženie triednych kolektívov v inkluzívnych triedach núti učiteľov zamýšľať sa a vytvárať pre prácu s deťmi nové postupy.

Inkluzívne vzdelávanie v praxi znamená, že triedu navštevuje väčšina, laicky povedané, „normálnych“ detí, odborne ich nazývame deti intaktné. V tej istej triede sú však i deti „odlišné“, napr. s mentálnym postihnutím, deti zo sociálne slabého a nepodnetného prostredia, deti s poruchami učenia, dieťa s diagnostikovaným nadaním a aspergerovým syndrómom. Deti spolu trávia čas v laviciach už od prvej triedy a inakosť niektorých spolužiakov nepovažujú za nič zvláštneho alebo rušivého. Na chode školy sa podieľa celý pedagogický tým, v rámci triedy potom učiteľka spolupracuje predovšetkým so svojou asistentkou. Plánujú a realizujú každú hodinu tak, aby sa zapojilo každé dieťa v triede.

Výhody a možné problémy

Zdravé dieťa s dobrým sociálnym zázemím

  • Výhody:

1. rozmanitosť triedy poskytuje dieťaťu skutočný obraz spoločnosti, v ktorej bude žiť a pracovať, a tým ho lepšie pripravuje na budúcnosť
2. individuálny prístup učiteľa môže dieťaťu pomôcť objaviť v sebe netušené schopnosti
3. dieťa sa učí prirodzene vnímať a reagovať na odlišnosti či zmeny
4. v heterogénnom kolektíve dieťa lepšie rozvíja sociálne cítenie, umenie komunikácie alebo schopnosť riešiť problémy.

  • Možné problémy:

Ak niektorý z rodičov nesúhlasí s princípmi inklúzie, napríklad sa pred dieťaťom negatívne vyjadruje o odlišných spolužiakoch, môže byť dieťa zbytočne zmätené, pretože samé vníma odlišnosť ako samozrejmú súčasť.

Dieťa s postihnutím či znevýhodnením

  • Výhody:

1. dostáva príležitosť nájsť si kamarátov v bežnom kolektíve, jeho sociálne prostredie nie je obmedzené len na deti so znevýhodnením
2. individuálny prístup učiteľa môže dieťaťu pomôcť objaviť v sebe netušené schopnosti
3. získava pocit, že je súčasťou spoločnosti, čo posilňuje jeho sebaistotu
4. rozmanitosť triedy poskytuje dieťaťu skutočný obraz spoločnosti, v ktorej bude žiť a pracovať, a tým ho lepšie pripravuje na budúcnosť.

  • Možné problémy:

Deti s postihnutím sú väčšinou zvyknuté na zvláštne zaobchádzanie, čo môže viesť k ich závislosti na ostatných. Inkluzívna škola učí deti maximálne využívať svoje vlastné schopnosti, čo deti spočiatku môžu vnímať negatívne ako stratu pozornosti.

Ak chodia deti do triedy už od raného veku, rozdiely medzi sebou berú ako niečo prirodzené. Problémom je, ak treba začleniť dieťa s postihnutím do vyššieho ročníka. Takáto situácia vyžaduje starostlivú prípravu prostredia i samotných žiakov. Je teda lepšie, ak si deti na seba zvykajú už od raného veku (napr. už aj spolu v materskej škole).

Rodičia

  • Výhody:

1. otvorenosť pedagógov, ich ústretovosť a snaha spolupracovať umožňuje rodičom efektívnejšiu kontrolu výsledkov a priebehu vzdelávania svojich detí
2. tým, že sa zúčastňujú rôznych školských akcií, rodičia lepšie spoznávajú živosť svojich detí
3. inkluzívnym prístupom ku vzdelávaniu uľahčuje škola rodičom výchovu.

  • Možné problémy:

Vzhľadom k tomu, že väčšina inklizívnych škôl sa snaží s rodičmi aktívne spolupracovať, je možné, že rodičia budú musieť investovať do školy viac času, než je bežné.

enlightenedMylné predpoklady:
Tie deti, ktoré majú zvláštne potreby, budú brzdiť moje dieťa! Môjmu dieťaťu sa nedostane starostlivosť akú vzhľadom k svojmu postihnutiu potrebuje! Učiteľ bude mať na moje dieťa málo času! V takomto zložení nepreberú toľko učiva ako v „normálnej“ triede!

Vysvetlenie:
Počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemá na množstvo prebratého učiva žiadny vplyv. Učitelia v inkluzívnej škole väčšinou nepoužívajú postupy, na ktoré sme zvyknutí zo svojich školských čias. Môže sa preto zdať, že pomocou nových hravejších metód sa deti naučia menej. To je však omyl. Často sa žiaci naopak naučia viac práve vďaka interaktívnym a kreatívnym vzdelávacím postupom.

Individualizácia, ktorá je pre inkluzívne vzdelávanie taká charakteristická, zasa zaručuje všetkým deťom rovnakú starostlivosť, či už sa jedná o dieťa nadané, či znevýhodnené. Všetci žiaci sa teda rozvíjajú podľa svojich potrieb a tempa, za pomoci pedagogického tímu tvoreného učiteľmi, asistentmi, špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a pod.

Škola

  • Výhody:

1. neustále rozvíja schopnosti učiteľov a vytvára z pedagogického zboru profesionálny tím
2. inkluzívna škola kladie dôraz na kvalitnú spoluprácu celého tímu a uľahčuje tak učiteľom náročnú prácu
3. inkluzívna škola hrá dôležitú rolu v lokálnom spoločenskom živote. Je kultúrnym, osvetovým, preventívnym i rodinným centrom.

  • Možné problémy:

1. Spočiatku môže byť inkluzívny prístup časovo náročnejší.
2. Zavedenie inklúzie vyžaduje organizačné zmeny a personálne doplnenie.
3. Náročná môže byť tiež premena konzervatívneho myslenia ľudí, ktorí sú do vzdelávania detí zapojení, napr. rodičia, učitelia, zriaďovatelia či vedenie škôl.

enlightenedMylné predpoklady:
To nemôže fungovať! Učitelia to nezvládnu pri tomto počte detí v triede!

Vysvetlenie:
Fakt, že inklúzia funguje, možno overiť v krajinách, kde je tento systém úplnou samozrejmosťou, napr. vo Švédsku, Fínsku či vo Veľkej Británii, ale i na niekoľkých českých školách. Čo sa týka počtu detí v triede, je pravda, že menší počet detí značne uľahčí a zefektívni pedagogickým pracovníkom prácu. Veľkou pomocou v tomto prípade je zavedenie pozícií asistentov učiteľov. Pripravená základná škola môže poskytnúť deťom minimálne rovnakú starostlivosť ako škola špeciálna, bez toho, aby ich vyčleňovala.

Spoločnosť

  • Výhody:

1. inkluzívna škola učí deti odmalička tolerancii, empatii, porozumeniu. Odbúrava xenofóbiu, rasizmus a učí spoločnému životu s menšinami
2. inkluzívna škola pomáha riešiť tabuizované témy
3. po efektívnej transformácii zaručuje menšie finančné náklady na systém vzdelávania
4. vedie k menšiemu ekonomického zaťaženiu spoločnosti, pretože každý jedinec je vedený k samostatnosti a uplatneniu na trhu práce.

  • Možné problémy:

Ľudia sa zmenám svojich zažitých stereotypov väčšinou urputne bránia, uviesť nové postupy do praxe preto stojí veľa úsilia.

enlightenedMylné predoklady:
Normálne deti patria do normálnych škôl, ostatné patria do škôl špeciálnych!

Vysvetlenie:
Každé dieťa má právo navštevovať bežnú základnú školu a demokratická spoločnosť by toto základné ľudské právo mala rešpektovať. Nejde ale len o pohľad právny, výchova detí v rámci rôznorodých skupín pomáha pedagógom, deťom a aj ich rodičom zmierniť, v našej spoločnosti tak bežný strach z odlišnosti, či už sa jedná o telesné postihnutie alebo napríklad len farbu pleti.

Zdroj: www.ferovaskola.cz

Eva Grebečiová

Inklulinka

Inklulinka, linka laickej podpory, ponúka a poskytuje pomoc rodinám detí so zdravotným znevýhodnením alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ponúka pomoc vo forme vypočutia, rady a konkrétnych riešení situácií, ktoré sa vás bezprostredne týkajú. Okrem poradne tu nájdete materiály, odkazy na organizácie, inštitúcie a úrady, ale často aj potrebné vzorové dokumenty.

Cieľom Inklulinky je poskytnúť potrebnú podporu v oblasti kompenzácií – pomôcok a príspevkov, školstva a vzdelávania či zorientovania sa v slovenských úradoch a inštitúciách.

Linka nie je bezplatná, za hovor si operátor účtuje poplatky ako pri bežných hovoroch. Na linke je v uvedených časoch k dispozícii laický poradca – rodič, ktorý Vám poskytne pomoc v troch oblastiach: pomôcky a príspevky, inštitúcie a školstvo.

inklulinka

Keďže v komunikácii s úradmi alebo inštitúciami je dôležité dodržiavať zákonom stanovené pravidlá, nezabúdajte, že o všetko musíte požiadať písomnou formou. Preto Vám Inklulinka ponúka vzorové dokumenty žiadostí a odvolaní sformulovaných a spracovaných v spolupráci s právničkou špecializovanou na sociálne právo. K dispozícii sú na stiahnutie alebo následné prispôsobenie konkrétnym potrebám.

Inklulinka je k dispozícii na telefónnom čísle +421 948 991 444 v časoch:

Utorok 9,00 – 13,00 hod.

Štvrtok 12,00 – 16,00 hod.

Piatok 9,00  – 13,00 hod.

https://www.platformarodin.sk/inklulinka/

Aj naše občianske združenie má v rámci Inklulinky svoje zastúpenie. Laickú poradkyňu robí Eňa Vargová, mama Mareka s Downovým syndrómom. Ak máte nejaký problém, pokojne sa na ňu obráťte. Rada vám pomôže.

Kontakt: emilia.vargova@platformarodin.sk

Materská škola

Dospelo vaše dieťa do veku, keď preň hľadáte vhodnú materskú školu? Asi najprv zvažujete, či materskú školu špeciálnu alebo radšej tú bežnú. Zvažujte všetky klady a zápory oboch možností. Ak máte dieťatko, ktoré by bežnú materskú školu v podstate zvládlo, uvažujte radšej týmto smerom. Bežný kolektív je inšpiratívnejší a podnetnejší, preto neobstojí argument, že pani učiteľka bude mať na vaše dieťa menej času a nebude sa mu môcť venovať individuálne. Tento „nedostatok“ vyvážia sociálne väzby s rovesníkmi. Ak bývate v menšej obci alebo na dedine, rozhodnutie pre bežnú materskú školu by malo byť prioritné. Vaše dieťa je súčasťou komunity a je preň takmer nevyhnutné, aby ho komunita spoznala a akceptovala. Rovesníci sa naučia aj inakosť vášho dieťatka brať ako prirodzenú súčasť svojho života, vzniknú putá, ktoré môžu byť v budúcnosti neoceniteľné.

škôlka

Zástancovia špeciálneho vzdelávania možno nebudú súhlasiť. Zrejme by uviedli argumenty o individuálnom prístupe, menšom počte detí, prispôsobení vzdelávacieho programu.

Rozhodnutie je však na vás, vy poznáte svoje dieťa najlepšie. Viete, ako reaguje v rôznych situáciách, a viete najlepšie odhadnúť jeho potenciál.

Chceme vám poradiť, čo všetko môžete urobiť, aby ste vaše dieťa umiestnili do bežnej materskej školy. Poradí vám Evka Grebečiová, ktorá s Elou prekonala nejednu prekážku.

V prípade bežnej materskej školy ťahá rodič za kratší povraz, keďže návšteva predškolských zariadení je dobrovoľná. Až posledný predškolský ročník materskej školy je povinný na základe legislatívy pre deti vo veku od 5 rokov. Posúdenie vašej žiadosti je zatiaľ len na rozhodnutí riaditeľov materských škôl. Len oni rozhodujú o prijatí či neprijatí vášho dieťaťa.

Postup

Preto odporúčam takýto postup:

1. Prečítať si všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti, mesta či obce (teda zriaďovateľa) o prijímaní detí do materských škôl, aby ste si zmapovali možnosti v mieste svojho bydliska. Keď v nich nenájdete žiaden rozpor, ktorý by vám prihlášku bránil podať, teda podmienky spĺňate, podajte prihlášku.

2. V prípade, ak je vaša žiadosť zamietnutá, žiadajte písomné odôvodnenie zamietnutia, uvedenie legislatívnych prekážok zabraňujúcich prijatiu vášho dieťaťa. Nezabúdajte na to, že je dôležité mať všetko v písomnej podobe. Čo nemáte v písomnej podobe, akoby neexistovalo. Iba na základe písomnej dokumentácie sa môžete ďalej odvolávať, poukazovať na problémy a žiadať ich riešenie.

3. Proti negatívnemu rozhodnutiu podajte v zákonnej lehote odvolanie.

4. Obráťte sa na mestský, miestny, obecný úrad (jednoducho na zriaďovateľa) – školský odbor, aby situáciu riešil. Je to dôležité, lebo ak by sa vaše dieťa ani teraz nedostalo do spádovej materskej školy, nástup do spádovej základnej školy mu nesmie byť zamietnutý, keďže ide o plnenie povinnej školskej dochádzky. Povinnosť prijať dieťa do spádovej základnej školy vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR. Zriaďovateľovi tak dávate impulz pripraviť sa na príchod vášho dieťaťa na základnú školu.

5. Je výborné, ak sa obrátite na poslancov zastupiteľstva – odporúčam osloviť ich a vysvetliť im situáciu. Zastupujú aj vás, vaše práva a vaše záujmy, preto by mali poznať vaše požiadavky a problémy, aby ich mohli zviditeľniť a v prípade potreby hlasovať vo váš prospech, napr. keď sa bude hlasovať o vytvorení pracovného miesta asistenta učiteľa, resp. asistenta vychovávateľa (poobede), a o návrhu pridelenia financií na asistenta. Práve od toho totiž závisí prijatie vášho dieťaťa do materskej školy.

Nie je to jednoduché, ale nezabúdajte: rovnosť je garantovaná ústavou a tá nepozná žiadne výnimky, okrem toho sa Slovenská republika pripojila k viacerým medzinárodným dohovorom, v ktorých sa zaviazala podporovať inklúziu, preto štát musí požiadavkám znevýhodnených vychádzať v ústrety. Ale... chce to vytrvalosť a čas. A komunikovať písomne. 

Odmietnu vás? Napíšte odvolanie. Obráťte sa na zriaďovateľa. Žiadajte uvedenie dôvodov, prečo vašej žiadosti nebolo vyhovené. Ak sa nazbiera písomná agenda, máte v rukách argumenty, s ktorými sa môžete obrátiť hoci aj na ministerstvo školstva. Ak bude prípadov viac, bude to PROBLÉM hodný riešenia aj plošne. Preto sa nevzdávajte. Ústne odmietnutie nie je žiaden argument. 

„Pokiaľ nebudeme písať, iba sa necháme ústne odmietnuť, vlastne nemáme potrebu. Bez dokumentácie a štatistiky neexistuje potreba... Ak rodič píše, má legislatívny doklad. Ak nenapíše, utvrdí riaditeľa, že má vlastne pravdu a všetky deti s Downovým syndrómom patria do špeciálneho školstva. Staňme sa pánmi situácie my, nie naopak,“ hovorí Eňa Vargová, ktorá momentálne bojuje za zaradenie Mareka do bežnej strednej školy. 

Nezabudnite!

kon č. 209/2019 Z. z. od 1.1.2021, s platnosťou od 1.9.2021 zavádza povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole pre každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka. S účinnosťou od 1. septembra 2021 je pre každé dieťa, ktoré dosiahne 5 rokov, predprimárne vzdelávanie povinné. Na povinné predprimárne vzdelávanie sa deti prijímajú od školského roku 2021/2022. Preto je riaditeľ/ka vašej spádovej materskej školy povinná vaše dieťa na predprimárne vzdelávanie prijať.

Želáme vám veľa síl, hlavne buďte silní a nevzdávajte sa. 

O svojich skúsenostiach s prijatím vášho dieťaťa do materskej školy nám pokojne napíšte.


Podľa štatistík bolo v sieti škôl a školských zriadení SR k 15. septembru 2019 zaradených celkovo 3 022 materských škôl, z toho 2 750 bolo zriadených obcou alebo mestom, 176 bolo súkromných a 96 cirkevných materských škôl. K uvedenému celkovému počtu materských škôl treba pripočítať 80 špeciálnych materských škôl a 22 materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach. Za posledných desať rokov možno sledovať nárast počtu súkromných materských škôl, cirkevných materských škôl a špeciálnych materských škôl. Počet materských škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest sa v danom období významnejšie nezmenil.

V súvislosti s prijatím zákona č. 209/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 209/2019 Z. z.“), sa ustanovilo povinné predprimárne vzdelávanie pre deti, ktoré do 31. augusta dosiahli päť rokov veku v roku, ktoré predchádza začiatku školského roka, v ktorom majú začať plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole. Povinné predprimárne vzdelávanie trvá jeden školský rok. V praxi to znamená, že podľa platnej legislatívy nastúpia deti, ktoré do 31. augusta 2021 dovŕšili piaty rok života, na povinné predprimárne vzdelávanie od 1. septembra 2021. Zákonným zástupcom detí bola v § 28a ods. 5 školského zákona účinného od 1. januára 2021 daná možnosť požiadať, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta. Súčasťou žiadosti je súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Nástupu detí na povinné predprimárne vzdelávanie, ktorým sa doposiaľ neposkytovalo predprimárne vzdelávanie, predchádza proces podania žiadosti a rozhodnutie o prijatí, ako aj určenie spôsobu a formy plnenia tohto vzdelávania.

Pri prijímaní detí na povinné predprimárne vzdelávanie do materskej školy nie je vôbec rozhodujúce, či ide o materskú školu s právnou subjektivitou alebo o materskú školu bez právnej subjektivity a akú formu hospodárenia má určenú (rozpočtová alebo príspevková organizácia, nezisková organizácia). Viaceré špecifiká pri prijímaní detí na povinné predprimárne vzdelávanie vyplývajú z toho, kto je zriaďovateľom materskej školy. Zriaďovateľom materských škôl môže byť:

  1. Obec alebo mesto – „verejná“ materská škola zriadená obcou, resp. obecná materská škola.

  2. Okresný úrad v sídle kraja – môže zriadiť alebo zrušiť podľa siete materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (špeciálne materské školy) vrátane materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach – štátne materské školy.

  3. Fyzická osoba alebo iná právnická osoba, bez ohľadu na to, či má oprávnenie podnikať alebo takýmto oprávnením nedisponuje (môže to byť napr. aj občianske združenie) – škola je označená ako súkromná materská škola.

  4. Štátom uznaná cirkev alebo náboženská spoločnosť – v názve sa môže uviesť, že ide o cirkevnú materskú školu, alebo v ňom môže byť aj označenie, ktoré charakterizuje zriaďovateľ. Takisto môže obsahovať meno významnej osobnosti príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, prípadne meno svätca.

Zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania stanovilo riaditeľom materských škôl a zriaďovateľom materských škôl zákonnú povinnosť vytvárať pre tieto deti kapacitné, priestorové, personálne i materiálne podmienky. Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt (spádová materská škola), ak zákonný zástupca pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné, a to v obci, v ktorej majú trvalý pobyt. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj mimo obce, kde má trvalý pobyt, ak riaditeľ materskej školy zriadenej obcou alebo štátnej materskej školy zriadenej okresným úradom v sídle kraja alebo neverejnej materskej školy (súkromný alebo cirkevný zriaďovateľ), do ktorej sa hlási, vydá rozhodnutie o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie. Riaditeľ materskej školy je zároveň povinný túto skutočnosť oznámiť riaditeľovi spádovej materskej školy. Ak dieťa nemá trvalý pobyt na území SR (napr. dieťa cudzincov, žiadateľov o azyl a pod.), okresný úrad v sídle kraja, odbor školstva určí materskú školu, v ktorej dieťa bude plniť povinné predprimárne vzdelávanie. Vzhľadom na to, že kapacita verejnej a štátnej siete materských škôl v niektorých lokalitách nemusí byť dostatočná, ministerstvo školstva umožní flexibilnejšie poskytovanie predprimárneho vzdelávania v iných formách – napríklad vo firemných, komunitných či lesných škôlkach alebo detských centrách. Zároveň bol daný prísľub, že v prípade, ak sa pre dieťa nenájde miesto v žiadnej verejnej materskej škole, zákonný zástupca nebude čeliť žiadnym sankciám ani nebude povinný dávať dieťa do neštátnej alebo neverejnej materskej školy.

Výchova a vzdelávanie sú podľa školského zákona účinného od 1. januára 2021 založené na princípe bezplatnosti vzdelania pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné, avšak nie je súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky. Povinná školská dochádzka je naďalej desaťročná a dieťa ju začne plniť nástupom na základnú školu.

Stredná škola

Po ukončení základnej školy je efektívne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, a to aj v prípade, ak dieťa povinnú školskú dochádzku absolvovalo už na základnej škole. Náš tínedžer je totiž súčasťou kolektívu spolužiakov, buduje si vzťahy a rozvíja sociálne zručnosti, ale čo je dôležitejšie - ďalej sa vzdeláva – nadobúda nové poznatky a zručnosti, ktoré využije vo svojom zamestnaní.

Výber strednej školy je ovplyvnený tým, či vášmu dieťaťu bolo diagnostikované mentálne postihnutie a vzdeláva sa na základnej škole podľa vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, čo znamená, že po formálnej stránke neukončí druhý stupeň základnej školy, teda nezíska ISCED2. To mu neumožní pokračovať v štúdiu na bežnej strednej škole. Výber strednej školy je tak obmedzený na:

1. ODBORNÉ UČILIŠTE

Vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku ZŠ alebo ukončili povinnú školskú dochádzku. Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na:

  • Zaškolenie (dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení)
  • Zaučenie (dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení)
  • Vyučenie (dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list).
2. PRAKTICKÁ ŠKOLA

Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili ZŠ alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole.

Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom. V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať spravidla pod dohľadom.

Tí žiaci s Downovým syndrómom, ktorí sú v bežnom pásme intelektu a vzdelávali sa v súlade s ISCED2, majú pri výbere strednej školy rovnaké možnosti ako ich bežní rovesníci.

Základná škola

Škola - základ života. Stará známa pravda platná o to viac, že dieťa trávi v škole celé hodiny, a to po dobu deväť rokov. O to viac je výber správnej školy, s dobrou atmosférou a náklonnosťou k inklúzii dôležitejší (zoznam inkluzívnych škôl).

Nezabudnite, že ako rodič (zákonný zástupca) máte práve vy právo rozhodnúť, či vaše dieťa bude vzdelávané v bežnej ZŠ, v špeciálnej triede alebo v špeciálnej škole. Máte jednoducho na výber. Poznáte svoje dieťa najlepšie, preto určite dokážete odhadnúť jeho možnosti a limity, na základe čoho určite vyberiete dobre. Rozhodujte sa však sami a nenechajte sa do akejkoľvek situácie vmanipulovať odborníkmi či dobre mienenými radami okolia. Skúsenosti sú neprenosné. Čo je dobré pre iné dieťa, nemusí vyhovovať tomu vášmu. Premýšľajte, zvažujte a nájdite rozhodnutie presne šité na mieru VÁŠHO dieťaťa.

Možno sa nakoniec rozhodnete pre špeciálnu školu, pretože v triede je menej žiakov, vzdelávanie vášho dieťaťa má v rukách špeciálny pedagóg a dieťa má možno menej príležitostí evidovať svoju „inakosť“ a vy máte dojem, že práve takto bude spokojnejšie a šťastnejšie. Chápeme.

Pri zvažovaní však nezabúdajte, že deťom s Downovým syndrómom inkluzívne prostredie jednoznačne prospieva, kolektív bežných rovesníkov, podporený dobrým učiteľom im pomáha krásne napredovať. Hlavne ak pochádzate z menšej dediny či obce, je každodenný kontakt s bežnými rovesníkmi nenahraditeľný, pretože vaše dieťa je a bude súčasťou tejto komunity ešte mnoho rokov, preto je dobré, ak sa v tejto komunite cíti ako doma.

Ak sa rozhodnete pre bežnú základnú školu, tak nezabudnite, že vaša spádová škola nesmie vašu žiadosť odmietnuť, ak do nej patríte podľa bydliska. Máte právo v nej absolvovať povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.

Nenechajte sa preto odbiť zmesou rôznych argumentov a dôvodov, prečo nie.

Optimálne je dohodnúť si stretnutie s riaditeľom školy, na ktorú chcete dieťa integrovať, a to najlepšie rok pred plánovaným nástupom do školy. Na stretnutí ho oboznámite s potrebami dieťaťa a môžete spoločne hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť. Je fajn, ak na stretnutie prídete aj s dieťaťom. Riaditeľ tak má možnosť včas pripraviť podmienky na novú situáciu.

Žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

Prvým administratívnym krokom je, že si podáte žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Žiadosť sa podáva pri zápise. K nej bude potrebné doložiť Správu z diagnostického vyšetrenia v poradenskom zariadení, ktorej súčasťou je písomné vyjadrenie k školskému začleneniu (zahŕňa vyjadrenie špeciálneho pedagóga a psychológa). V prípade potreby doplníte aj výsledky odbornej lekárskej diagnostiky.

Po odsúhlasení žiadosti vás čaká ešte niekoľko administratívnych úkonov, ktoré sú už v réžii školy.

Individuálny vzdelávací program (IVP)

Vaše dieťa sa bude pravdepodobne vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP). Vaše skúsenosti hovoria, že pri jeho tvorbe sa zohľadňuje rozhodnutie o zaradení vášho dieťaťa do vzdelávacieho variantu A, B alebo C (variant A pre žiakov s ľahkým, variant B so stredným a variant C s ťažkým intelektovým znevýhodnením). Ale na bežnej základnej škole sú varianty skôr len pomôckou pre tvorbu IVP, ale nie sú pre školu záväzné a na bežnej základnej škole neplatia. Dieťa na bežnej základnej škole postupuje podľa IVP. V rámci neho niektoré predmety nemusí absolvovať, iné nemusí mať klasifikované. Úpravy vzdelávacích štandardov sú variabilné a šité na mieru každému žiakovi so znevýhodnením zvlášť.

Ďalšia nástraha na vás čaká pri prechode na druhý stupeň. Je to fáza, ktorá je náročná pre všetky deti. Učitelia sa striedajú, majú menej času na individuálny prístup a akceptovanie špecifík. Zaostávanie vášho dieťaťa za zvyškom triedy sa môže prehĺbiť. Často je to práve obdobie, keď sa vás učitelia a vedenie školy snažia presvedčiť o adekvátnosti špeciálneho vzdelávania. Opäť je rozhodnutie vo vašich rukách. Treba sa na to pripraviť.

Asistent učiteľa

Pri inkluzívnom vzdelávaní vášho dieťaťa je nápomocný pedagogický asistent/asistent učiteľa. Asistent učiteľa nie je síce osobný asistent vášho dieťaťa, pretože učiteľovi pomáha zvládať prácu aj s inými deťmi s rôznymi špeciálnymi potrebami. Venuje sa však tým, ktorí ho najviac potrebujú. Asistent učiteľa je zamestnancom školy. Tradičný postup je, že žiadosť na asistenta učiteľa podáva riaditeľ s odporúčaním poradne okresnému úradu. Ten zoznam všetkých škôl žiadajúcich asistenta pošle na ministerstvo, ktoré pravidelne prideľuje asistentov podstatne menej ako je dopyt. Sú aj ďalšie možnosti: ak je škola zapojená do projektov cez MPC financovaných z EÚ fondov, ak sa asistenta rozhodne financovať priamo zriaďovateľ či škola (alebo rodič) skúsi osloviť priamo ministerstvo, čo by mala byť posledná možnosť po vyčerpaní predchádzajúcich.

Popri tomto všetkom je dôležité, aby škola, ktorú ste si vybrali, bola inklúzii naklonená, bola ochotná pracovať na zmene myslenia a na zmene zaužívanej praxe, aby dokázala pružne reagovať a nazľakla sa nových výziev. Lebo iba to je cesta, aby sa vaše dieťa cítilo v bežnej škole dobre.

ISCED 2

Je dôležité vedieť, že ak bolo vášmu dieťaťu diagnostikované mentálne postihnutie a vzdeláva na základnej škole podľa vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, znamená to že po formálnej stránke neukončí druhý stupeň základnej školy, teda nezíska ISCED2. To mu neumožní pokračovať v štúdiu na bežnej strednej škole.

Praktické aplikácie

https://learningapps.org/

Portál na výrobu a využitie už hotových výučbových aplikácií na precvičenie rôznych zručností. Možnosť vytvoriť si aj vlastné úlohy. Príklady v slovenskom jazyku tam nájdete tiež. 

Na tomto portáli nájdete množstvo úloh z rôznych oblastí - matematika, slovenský jazyk, história, priraďovanie, poznanie hodín, vlajky... Môžete precvičovať aj zručnosti v cudzom jazyku, a to nielen v písanom texte, ale aj na základe počúvania. Aplikáciu si môžete upraviť podľa vlastných potrieb z už existujúcich aplikácií alebo si vytvoriť úplne novú. Výber jazyka je tiež na vás.

Zaručujeme skvelú zábavu spojenú so vzdelávaním nielen pre Vaše deti s Downovým syndrómom.

    

Školy otvorené inklúzii

Aktualizácia k 31. 10. 2021

Inklúzia je dnes veľmi skloňovaný pojem a aj reformy, ktoré Ministerstvo školstva navrhuje realizovať, zrejme budú znamenať veľké pokroky. No kým s všetky reformy zrealizujú, chceme vám poskytnúť menšiu pomôcku pre výber škôl pre vaše deti. Teda zoznam „inkluzívnych škôl“.

Kritériá pre zoznam škôl boli nasledovné:

  1. Prítomnosť čo i len jedného člena Inkluzívneho tímu, najčastejšie špeciálneho pedagóga, ktorý je prítomný pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
  2. Absolvovanie, či „štúdium“ Školy inkluzionistov
  3. Prítomnosť celého Inkluzívneho/Podporného tímu

Tak snáď vám pomôžu.

 

BA kraj:

ZŠ a MŠ Jána Pavla II, Bratislava

ZŠ Karloveská 61, Bratislava

ZŠ a MŠ vo Viničnom, okres Pezinok

Paneurópska ZŠ, Bratislava (súkromná)

ZŠ Kataríny Brúderovej, Bratislava - Vajnory

ZŠ Vrútocká, Bratislava

ZŠ Pri kríži, Bratislava

ZŠ a MŠ Česká 10, Bratislava

ZŠ Mlynská, Senec

ZŠ a MŠ Častá, okres Pezinok

ZŠ a MŠ Za kasárňou, Bratislava

ZŠ a MŠ Milana Hodžu, Bratislava

ZŠ Most pri Bratislave

ZŠ Vazovova, Bratislava

ZŠ Vajanského, Modra

ZŠ A.Dubčeka, Bratislava

ZŠ Turnianska , Bratislava

LK Gaštanko, Bratislava

ZŠ Lozorno, okres Malacky

 

TT kraj:

MŠ a ZŠ Maxima Gorkého Trnava

MŠ a ZŠ Smolenice, okres Trnava

MŠ a ZŠ – Cirkevná spojená škola, Piešťany

Cirkevná ZŠ Cyrila a Metoda, Sereď

ZŠ Jána Palárika Majcichov, okres Trnava

ZŠ Vančurova, Trnava

ZŠ Komenského, Sereď

ZŠ a MŠ Červeník, okres Hlohovec

ZŠ A.Felcána, Hlohovec

 

BB kraj:

ZŠ v obci Župkov (okres Žarnovica)

ZŠ Jilemnického, Zvolen

ZŠ Slobody 2, Poltár

Súkromná ZŠ Magán Alapiskola, Rimavská Sobota

ZŠ Ladislava Novomeského, Lučenec

ZŠ Sama Cambela, Slovenská Ľupča, okres Banská Bystrica

ZŠ Pavla Dobšinského, Rimavská Sobota

ZŠ Jána Zemana Nová Baňa, okres Žarnovica

Súkromná ZŠ Bakomi, Banská Štiavnica

ZŠ a MŠ Školská, Pliešovce, okres Zvolen

ZŠ Jána Drdoša, Vigľaš, okres Detva

Spojená škola Dudince, okres Krupina

ZŠ a MŠ Brehy, okres Žarnovica

Súkromná ZŠ a MŠ DSA, Lučenec

ZŠ J.J.Thurzu, Detva

ZŠ a MŠ Školská, Nemecká, okres Brezno

ZŠ Narnia, Banská Bystrica

 

NR kraj:

ZŠ Ivanka pri Nitre

ZŠ Tulipánová, Nitra

ZŠ A.Kmeťa, Levice

Piaristická Spojená škola sv.Jozefa Kalazanského – ZŠ , Nitra

Katolícka Spojená škola Vincenta De Paul - ZŠ, Levice

ZŠ G.Bethlena, Nové Zámky

ZŠ Škultétyho, Topoľčany

ZŠ a MŠ Novozámocká, Nitra – Dolné Krškany

 

KE kraj:

MŠ a ZŠ Zálužice

ZŠ Postupimská, Košice

ZŠ Bidovce, okres Košice

ZŠ Belehradská, Košice

ZŠ Bernolákova 16,Košice

ZŠ Ľudovíta Fullu, Košice

ZŠ Staničná, Košice

ZŠ Malá Ida, okres Košice

ZŠ Drábová, Košice

ZŠ Fábryho, Košice

ZŠ Užhorodská, Košice

ZŠ a MŠ M.R.Štefánika, Budimír, okres Košice

ZŠ Okružná, Michalovce

ZŠ Jarmočná,Ždaňa, okres Košice

ZŠ Československej armády, Moldava nad Bodvou, okres Košice

 

PO Kraj

ZŠ Matice Slovenskej, Prešov

ZŠ Levočská, Stará Ľubovňa

ZŠ Kurima, okres Bardejov

ZŠ Važecká, Prešov

ZŠ Bajerov, okres Prešov

ZŠ Laborecká, Humenné

ZŠ a MŠ Pečovská Nová Ves, okres Sabinov

ZŠ a MŠ Tulčík, okres Prešov

ZŠ Hlavná, Záhradné, okres Prešov

ZŠ Uzovce, okres Sabinov

ZŠ Kúpeľná, Prešov

ZŠ SNP, Humenné

 

TN Kraj

ZŠ Na dolinách, Trenčín-Zlatovce

ZŠ a MŠ – Piaristická škola F.Hanáka, Prievidza

Cirkevná ZŠ a MŠ Jána Krstiteľa, Partizánske

ZŠ a MŠ Pobedim, okres Nové Mesto nad Váhom

ZŠ Školská, Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza

 

ZA Kraj

MŠ a ZŠ Varín, okres Žilina

Evanjelická Spojená škola M.R.Štefánika, Martin

Cirkevná ZŠ Romualda Zaymusa, Žilina

ZŠ A.Stodolu, Martin

ZŠ a MŠ Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš

ZŠ Kvačany, Liptovská Sielnica, okres Liptovský Mikuláš

ZŠ Námestie mladosti, Žilina