15 otázok, ktoré by ste sa ako rodič dieťaťa so zdravotným postihnutím mal pýtať pred začiatkom školy.
Tento nový školský rok ide moja dcéra, ktorá má mozgovú obrnu, na strednú školu. Bude to prvýkrát, keď bude v škole používať svoj invalidný vozík po celý čas. Budova školy je veľká a bude musieť chodiť z triedy do triedy po vlastných. Necíti sa úplne komfortne. Obáva sa toho, ale aj prípadnej šikany. Už ju zažila na základnej škole a má obavy, že stredná škola bude horšia.
Neustále sa rozprávame o tom, ako by sa mohla cítiť viac v bezpečí, čo treba urobiť, vlievame do nej dôveru pred začiatkom školského roka. Pripravili sme aj plán a ten bude platiť aj pre moju najmladšiu dcéru, ktorá je ešte v základnej škole a má Downov syndróm.
Existuje niekoľko vecí, ktoré môžu pomôcť deťom cítiť sa lepšie v tejto situácii, ale rovnako pomáhajú aj MNE, aby som sa cítila lepšie a kľudnejšie.
A tu je mojich 15 otázok, ktoré sa opýtajte skôr, než začne škola:
1. Kedy môže moje dieťa a ja si prísť pozrieť školu a učiteľov ešte pred začiatkom školkého vyučovania?
To je niečo, čo robíme už od predškolského veku. Naplánujeme návštevu školy, aby sme mohli navštíviť a stretnúť všetkých učiteľov. To dáva mojim deťom čas sa pozrieť okolo bez toho, aby boli ohromení veľkými davmi. Ubezpečujeme sa, že sedenie pre moju dcéru s mozgovou obrnou je vhodné, pretože potrebuje úpravy stola. Návšteva v predstihu dáva príležitosť stretnúť sa s učiteľmi v uvoľnenejšom a individuálnom čase a dáva mi príležitosť zdieľať s nimi svoje potreby bez pocitu tlaku iných rodičov alebo detí čakajúcich v rade.
2. Ako bude vyzerať deň môjho dieťaťa? Aký bude plán vyučovania?
Vedieť o pláne pomáha deťom, aby ešte pred školou mohli hovoriť o tom, čo sa budú učiť. To je obzvlášť užitočné pre moju dcéru s Downovým syndrómom, ktorá má v škole terapie a aj špeciálneho učiteľa, ktorý s ňou pracuje na akademických zručnostiach. Pomáha jej to vidieť a vedieť, čo môže očakávať v priebehu školského dňa a rozprávať o veciach, ktoré musí spracovávať.
Pri nástupe na strednú školu je predčasný plán mimoriadne užitočný aj pre moju dcéru s mozgovou obrnou. Vďaka nemu si natrénujeme ako sa bude pohybovať medzi jednotlivými triedami, aby sa ubezpečila, že vie, kde je každá trieda, ako sa tam dostane a získa predstavu o tom, ako dlho to bude trvať. To je obzvlášť dôležité pre jej vlastnú spokojnosť ešte pred začatím školy, kedy sú chodby preplnené a niet na podobný tréning čas.
3. Kto poskytne potrebnú podporu dieťaťu a kedy?
Stalo sa mi nie raz, že deti spomínajú meno učiteľa alebo asistenta a ja neviem, o kom hovoria, a akú úlohu má daná osoba počas celého dňa. To nie je dobré, keď nemám ani tušenie, kto sú ľudia, ktorí trávia čas s mojími deťmi. Rada by som začala nový školský rok s tým, že budem vedieť kto a kedy pomáha mojim deťom pri rôznych problémoch. Ak škola ešte nevie, potom to považujem za problém, pretože škola je zodpovedná za plán vyučovania a dodržiavanie legislatívy.
4. Majú všetci učitelia môjho dieťaťa kópiu Individuálneho vzdelávacieho plánu?
Toto je obzvlášť dôležité pre deti v strednej škole, ktoré majú viac učiteľov. Je úžasné, koľko učiteľov nedostáva šancu sa zoznámiť s IVP a nemajú potuchy, že ich študent potrebuje nejakú podporu alebo úpravy vzdelávania. Taktiež býva problém, že síce niektorí učitelia majú kópie IVP, ale neprečítajú si ho načas.
Tip: Keď budete navštevovať učiteľov, priložte kópiu IVP každému učiteľovi a zvýraznite dôležité časti, ktoré sa vzťahujú na danú triedu. Alebo napíšte svoj vlastný "ťahák" k IVP a prejdite to s učiteľom. A požiadajte ho, aby vám kládol taktiež svoje otázky.
5. Aké sú očakávania učiteľov ohľadom môjho dieťaťa?
Zistila som, že očakávania učiteľov ohľadne dcéry s DS majú tendenciu byť nízke. Ja som bola tá, ktorá žiadala, aby mala domáce úlohy a trvala som na tom, že by mala pracovať na školských projektoch, ako aj ostatné deti. Pre moju dcéru s mozgovou obrnou som musela požiadať o úpravu domácich úloh a vysvetlovať prečo (našťastie niektoré problémy, s ktorými sme sa stretli, sú teraz v jej IVP). Keď sa stretnete s učiteľmi, prejdite si aj vaše aj jeho očakávania. Niektorí učitelia majú nízke očakávania a niektoré môžu mať naopak nerealistické očakávania, o ktorých viete, žeby mohli vaše dieťa zbytočne frustrovať. Skúste nájsť možnosť, ako by ste mohli spolu vy, učiteľ a aj dieťa prediskutovať jednotlivé predmety.
Tip: Diskutujte nielen o akademických, ale aj o behaviorálnych, sociálnych a fyzických očakávaniach.
6. Ste si vedomý správania sa môjho dieťaťa a prípadných spúšťačov negatívnych prejavov?
Niektoré deti s postihnutím sa môžu rušivo správať kvôli tomu, že majú pocit, že je na ne niečoho priveľa alebo necítia hranice. Diskutujte o tom so všetkými učiteľmi v predstihu. Budete tým pomáhať nielen učiteľom, ale aj deťom.
7. Viete, ako pomôcť môjmu dieťaťu, keď je v takom strese?
Vezmite si to ako príležitosť ponúknuť učiteľom návrhy. Ako rodič viete najlepšie pomôcť. Ak je to možné, pozvite aj svoje dieťa, ak je schopné, aby ponúklo svoje návrhy.
8. Aký je najlepší spôsob, ako vás kontaktovať v prípade nutnosti a dostať včasnú odpoveď?
To je naozaj dôležité. Niektorí učitelia neustále kontrolujú e-mail, niektorí iba raz denne. Niektorí preferujú smsky. Uistite sa, že dopredu viete, čo každý učiteľ uprednostňuje. Predostrite čo považujete za rýchlu odpoveď a budte rozumní. Ak pošlete e-mail v piatok večer, učiteľ nemusí odpovedať až do pondelka rána.
9. Aký je plán, ak moje dieťa potrebuje prestávku?
Nátlak na dieťa za určitý bod môže mať negatívny dopad, takže nutná prestávka by mohla napomôcť. Keď moja dcéra s Downovým syndrómom bola v materskej škôlke a jej slovná zásoba bola obmedzená, tak jej učiteľ vyrobil kartičku, kde bolo napísané: "Potrebujem prestávku." Kedykoľvek cítila potrebu prestávky, zdvihla svoju kartu, aby ju učiteľ mohol vidieť. Asistent ju následne odviedol do samostatnej miestnosti na chvíľu oddychu. Už sú deti staršie, ale príležitostne potrebujú prestávku. Je dôležité o tom hovoriť so všetkými učiteľmi, čomu dávajú prednosť pri tomto type komunikácie s dieťaťom.
10. Kde môže moje dieťa ísť, ak sa necíti dobre alebo je zmätené?
Pre niektoré deti je dôležité vedieť, že v budove školy je miesto, kde môžu byť, ak sa cítia zmätené, alebo sú „rozhodené“ či rozrušené a kde sa opätovne môžu zastabilizovať. Niektoré školy majú takzvanú „zmyslovú miestnosť“. Niektorí učitelia majú vo svojich triedach malé stany pre tento prípad. Deti musia vedieť, že v škole je bezpečné miesto, keď sú ich emócie mimo kontroly. Čo je tým miestom vo vašej škole?
11. Kto sú "bezpeční ľudia“, ktorých moje dieťa môže osloviť, ak potrebuje pomoc?
Kto sú ľudia, s ktorými môže vaše dieťa hovoriť, ak sa začne cítiť zle? Kto s vaším dieťaťom hovorí, ak je šikanované? Kto sú „bezpeční ľudia“, s ktorými môže hovoriť mimo svojich učiteľov? Opýtajte sa aj svojho dieťaťa - môže niekoho uprednostňovať. Ak taký je, upovedomte toho človeka a dohodnite sa s ním, ak sa dá. Oznámte to aj iným učiteľom dieťaťa.
12. Kto bude mať moje dieťa na starosť počas obeda?
Môže sa to zdať ako hlúpa otázka, ale pre niektoré z našich detí to je dôležité. V podstate sa pýtate, aký je plán obeda. Väčšina detí obeduje s priateľmi, ale veci ako priateľstvo sa môžu trochu líšiť pre naše deti so zdravotným postihnutím, a najmä pre tých neverbálnych. Niektoré deti majú obed s osobitnou školskou triedou. Niektoré deti nakoniec jedia obed samé a sú izolované. Niektoré deti obťažujú počas obeda. Nebojte sa požiadať, aby niekto počas obeda sledoval vaše dieťa, najmä keď škola ešte iba začína a vaše dieťa si zvyká.
13. Koho mám kontaktovať, ak mám obavy týkajúce sa akademického vzdelávania?
Naše deti majú viac učiteľov ako "typické" deti. Takže ak máte otázku o pokroku napríklad pri čítaní, budete môcť kontaktovať učiteľa čítania alebo asistenta? Alebo učiteľa špeciálneho vzdelávania? Vedieť, kam sa obrátiť skrz akademické otázky, pomôže tento proces zlepšiť.
14. Na koho sa mám obrátiť, ak mám obavy o sociálne a emocionálne interakcie môjho dieťaťa v škole?
Pre niektorých z nás, rodičov dieťaťa s postihnutím, je toto jedna z našich obáv. Učitelia zvyčajne vidia, čo sa deje vo svojej triede (ale niektoré veci môžu zostať bez povšimnutia). Vedieť, s kým to môžem riešiť, je rozhodujúce.
15. Čo budete robiť, aby ste zabránili a riešili šikanovanie?
To je vec. Mala som rôzne predstavy o tom, čo robiť, keď bude moje dieťa šikanované. Mám dve deti, ktoré sú zraniteľnejšie, a môžu byť ľahko šikanované. Predčasné povedomie o tom, čo škola môže a bude robiť, aby zabránila šikanovaniu, alebo čo robia, keď sa s ňou stretnú, vás určite ukľudní a pomôže zbaviť sa obáv.
Tip: Opýtajte sa v škole, či môžete poslať list spolužiakom vášho dieťaťa o ich postihnutí. Urobila som to pre moju dcéru, ktorá má Downov syndróm a viacerí rodičia mi neskôr povedali, že čítali môj list s ich dieťaťom a dozvedeli sa aj oni veľa o Downovom syndróme. Taktiež som išla do tried svojich detí, aby som hovorila o ich zdravotnom postihnutí. Šikanovanie je často výsledkom nevedomosti. Keď deti vedia viac, možnože sa budú správať lepšie.
Ellen Stumbo
Preklad: Dandy Divílková
Zdroj: https://themighty.com