Miško

Oznámenie diagnózy.

Lekár, čo mal službu, odmietol informovať o stave novorodenca. O Miškovi som nevedela nič a ani som ho nevidela. Po zmene služby prišla veta: „Váš syn má pravdepodobne Downov syndróm. Chcete ho vidieť?" Na to nikdy nezabudnem. Všetky informácie mi manžel posielal, cez internet hľadal a ja som si to potom čítala.

Potvrdenie diagnózy bolo veľmi rýchle. Miškova pani doktorka to urýchlila. A potom nás ona nasmerovala na cvičenie podľa Vojtu do ČR. Veľmi dobrá voľba. A všetko ostatné sme si už hľadali vo vlastnom záujme a vo vlastnej réžii.

Fyzioterapia na Orave je na úbohej úrovni.

Čo sa týka nasmerovania od neurologičky - podľa nej mal byť od malička možno až doteraz len polohovaný a motivovaný k pohybu. Ja som to nemohla už počúvať, tak som sa ozvala, že Miško 4-krát denne cvičí Vojtovu metódu a nenapreduje vďaka polohovaniu. Tak mi bolo zo strany lekárky povedané: „Váš syn je postihnutý. Čo chcete tým cvičením dosiahnuť?" Podľa nej som ho trápila. 

Na logopéda a špeciálneho pedagóga sme mali veľké šťastie. Aj v tejto situácii, keď nám nie je dopriate CVI navštevovať, máme takzvané "online hodiny", kde nám veľmi ochotne poradia a usmernia nás.

Celkovú informovanosť hodnotím: „Keď si nenájdeš sám, nevieš."

Veľmi pomôžu skupiny a skúsenosti rodičov. Nič nie je krajšie ako vidieť "veľkáčov", akí sú úžasní a čo všetko dokážu.